Akú pozitívnu zmenu by ste chceli urobiť vo svojom živote? Možno chcete jesť zdravšie. Možno chcete čítať viac kníh, naučiť sa nový jazyk alebo ovládnuť klarinet. Nech už by ste chceli urobiť akékoľvek zmeny, ich skutočné uskutočnenie a dodržiavanie je ľahšie povedať ako urobiť. Len chcieť jesť viac šalátov neznamená, že to skutočne urobíte. Jednoduché vyhlásenie, že budete čítať viac kníh, neznamená, že siahnete po Vojne a mieri namiesto sledovania Netflixu.
Ale práve tu prichádzajú na rad návyky.
V týchto odstavcoch vás prevediem kľúčovými myšlienkami z bestselleru Jamesa Cleara “Atomic Habits” (Atómové návyky).
Hlavné myšlienky z knihy
Spoločne zistíme, že kľúčom k veľkým zmenám vo vašom živote nemusia byť veľké prevraty; nemusíte revolučne meniť svoje správanie ani sa znovu vynájsť. Skôr môžete urobiť drobné zmeny vo svojom správaní, ktoré, keď sa budú opakovať znova a znova, sa stanú návykmi, ktoré môžu viesť k veľkým výsledkom.
Malé návyky môžu mať prekvapivo silný vplyv na váš život.
Na úvod si predstavte lietadlo pripravujúce sa na odlet z Los Angeles. Cieľom lietadla je New York City. Pilot zadá všetky správne informácie do počítača lietadla a lietadlo vzlietne správnym smerom. Ale teraz si predstavte, že krátko po vzlete pilot náhodou zmení letovú dráhu o trochu. Zmení ju len o 3,5 stupňa – čo je takmer nič, len pár metrov. Nos lietadla sa mierne posunie na jednu stranu a nikto – ani pilot, ani pasažieri – si nič nevšimne.
Ale počas cesty cez Spojené štáty by bol vplyv tejto malej zmeny značný. Na konci cesty by sa zmätení pasažieri – a ešte zmätenejší pilot – ocitli v pristávaní vo Washingtone DC, nie v New Yorku.
Prečo je to dôležité?
Je to preto, že rovnako ako zmätený pilot si nevšímame drobné zmeny, ani my si nevšímame drobné zmeny v našich životoch. Malé zmeny majú zanedbateľný okamžitý vplyv. Ak ste dnes v zlej forme a pôjdete na 20-minútový beh, zajtra budete stále v zlej forme. Ak zjete na večeru veľkú pizzu, nebudete cez noc obézni.
Ale ak opakujeme tieto malé správania deň za dňom, naše voľby sa spoja do veľkých výsledkov. Jedzte pizzu každý deň a pravdepodobne po roku získate značnú váhu. Choďte behať 20 minút každý deň a nakoniec budete štíhlejší a v lepšej forme, aj keď si nevšimnete, že sa zmena deje.
Pravdepodobne ste si už domysleli hlavnú myšlienku: malé návyky môžu mať prekvapivo silný vplyv na váš život – a tento vplyv nemusíte nevyhnutne vidieť v reálnom čase. Výsledky svojich návykov uvidíte až po čase.
Vieme, že nevidieť vplyv vášho úsilia môže byť skľučujúce. Ak sa vám to stáva – ak ste znechutení nedostatkom okamžitej pozitívnej zmeny – potom je dôležité snažiť sa zamerať na vašu súčasnú trajektóriu, nie na vaše súčasné výsledky.
Povedzme, že máte málo peňazí v banke. Ale každý mesiac niečo usporíte. Vaše súčasné výsledky nemusia byť až také skvelé – vaše úspory sú stále pomerne malé. Ale môžete si byť istí, že vaša trajektória je správna. Ak budete pokračovať týmto smerom, za pár mesiacov alebo pár rokov si všimnete výrazné zlepšenie. Keď vás nedostatok vnímaného pokroku skľučuje, pamätajte, že robíte správne veci a že sa pohybujete správnym smerom.
Ale ako sa dostanete na správnu trajektóriu? Potrebujete si vyvinúť návyky. V ďalšom odstavci sa dozvieme, ako sa budujú.
Návyky sú automatizované správania, ktoré sme sa naučili zo skúseností.
Keď vojdete do tmavej miestnosti, nerozmýšľate o tom, čo urobíte ďalej; inštinktívne siahate po vypínači. Siahnutie po vypínači je návyk – je to správanie, ktoré ste opakovali toľkokrát, že sa teraz deje automaticky.
Takéto návyky dominujú našim životom, od čistenia zubov až po riadenie auta. Sú nesmierne silné.
Ale ako sa formujú?
V devätnástom storočí sa psychológ menom Edward Thorndike pokúsil odpovedať na túto otázku. Najprv umiestnil niekoľko mačiek do čiernej krabice. Potom meral, ako dlho im trvá, kým uniknú. Na začiatku sa každá mačka správala presne tak, ako by ste očakávali, keď ju umiestnite do krabice. Zúfalo hľadala cestu úniku. Čuchala a škrabala v rohoch; škrabala na stenách. Nakoniec mačka našla páčku, ktorá po stlačení otvorila dvere, čo jej umožnilo uniknúť.
Thorndike potom vzal mačky, ktoré úspešne unikli, a experiment zopakoval: umiestnil ich späť do krabice. A čo zistil? Po niekoľkých umiestneniach do krabice sa každá mačka naučila trik. Namiesto toho, aby sa mrvili okolo minútu alebo viac, mačky išli priamo k páčke. Po 20 alebo 30 pokusoch priemerná mačka dokázala uniknúť za len šesť sekúnd.
Inými slovami, proces úniku z krabice sa pre mačky stal návykom.
Svojím experimentom Thorndike objavil niečo dôležité: správania, ktoré prinášajú uspokojivé dôsledky – v tomto prípade získanie slobody – majú tendenciu byť opakované, až kým sa nestanú automatickými.
Od Thorndykeovho experimentu sme sa o návykoch naučili oveľa viac. Teraz vieme, že návyky sa skladajú zo štyroch odlišných prvkov.
Najprv je tu podnet alebo spúšťač konania. Vstup do tmavej miestnosti vás nabáda vykonať akciu, ktorá vám umožní vidieť. Potom prichádza túžba po zmene stavu – v tomto prípade z tmy na svetlo. Potom prichádza reakcia alebo akcia – zapnutie vypínača. Posledným krokom v procese a konečným cieľom každého návyku je odmena. V tomto prípade je to pocit miernej úľavy a pohodlia, ktorý prichádza s tým, že vidíte svoje okolie.
Každý návyk sleduje rovnaký proces. Pijete kávu každé ráno? Prebudenie je váš podnet, spúšťajúci túžbu cítiť sa bdelý. Vaša reakcia je vytiahnuť sa z postele a urobiť si šálku kávy.
Vašou odmenou je pocit, že ste úplne prebudení a pripravení čeliť svetu.
OK, teraz, keď máte predstavu o tom, ako návyky fungujú, pozrime sa na to, ako môžete vyvinúť dobré návyky, ktoré môžu zmeniť váš život k lepšiemu.
Budovanie nových návykov vyžaduje ťažko prehliadnuteľné podnety a plán akcie.
Práve sme zistili, ako sa návyky formujú. Poďme si to krátko zopakovať. Návyk sa skladá zo štyroch vecí: podnet – spúšťač, ktorý vás prinúti konať; túžba – niečo, čo chcete dosiahnuť; reakcia – samotná akcia návyku; a odmena – pozitívny pocit, ktorý získate z dokončenia návyku.
Keď viete, ako fungujú, môžete začať hackovať proces formovania návykov, aby ste dosiahli, že sa dobré, produktívne návyky uchytia.
Povedzme, že ste zúfalo túžili naučiť sa hrať na gitaru. Máte svoj nástroj, zvládli ste základy, ale máte problém udržať si pravidelnú prax. Každé ráno si poviete, že budete hrať neskôr, ale koniec dňa čoskoro príde a vy ste ani raz nesiahli po gitare.
Ale teraz, keď poznáte tajomstvá budovania návyku, môžete ich využiť vo svoj prospech. V tomto prípade chcete urobiť podnet na zdvihnutie gitary nemožným prehliadnuť. Namiesto toho, aby ste svoj nástroj nechávali v skrini alebo v rohu vašej hosťovskej izby, nechajte ho priamo uprostred obývačky – na plnom pohľade. Urobte svoj podnet viditeľným a neprehliadnuteľným; to vám uľahčí premeniť vašu túžbu cvičiť na návyk.
Zmena vášho prostredia tak, aby boli vaše podnety v popredí, pomôže, ale ak chcete zdokonaliť svoje spúšťače ešte viac, môžete použiť to, čo sa nazýva implementačné zámery. Čo to teda sú?
Keď ide o stanovenie dobrých návykov, väčšina z nás má tendenciu byť príliš vágna ohľadom našich zámerov. Hovoríme: “Budem jesť lepšie,” alebo “Naučím sa hrať na gitaru.” A jednoducho dúfame, že to dodržíme.
Implementačný zámer nám môže pomôcť posunúť sa za vágny zámer. Implementačné zámery zavádzajú jasný plán akcie; pomáhajú vám stanoviť, kedy a kde budete vykonávať návyk, ktorý by ste chceli pestovať.
OK, vráťme sa k nášmu príkladu s gitarou. Namiesto toho, aby ste si povedali, že “budete cvičiť na gitare niekedy tento týždeň,” povedzte si: “V pondelok, stredu a piatok, keď sa ozve budík, prvá vec, ktorú urobím, bude, že zdvihnem gitaru a budem cvičiť jednu hodinu.” A nezabudnite nechať gitaru uprostred miestnosti.
Vytvorením implementačného zámeru si dáte jasný plán a zjavný podnet, a môže vás prekvapiť, o koľko ľahšie bude budovať pozitívny návyk.
Urobme si malú pauzu v našom skúmaní.
Možno sa pýtate, toto všetko znie celkom vierohodne, ale funguje to naozaj? Môžem naozaj upraviť svoje prostredie a uľahčiť si formovanie pozitívnych návykov? Znie to dobre na papieri, však? Ale v praxi?
Aby sme odpovedali na túto otázku, pozrime sa na prácu Anne Thorndike, lekárky z Bostonu, a ak sa pýtate, nie je príbuzná s milovníkom mačiek, Edwardom Thorndikom. Dr. Anne Thorndike čelila problému, ktorému čelí väčšina zdravotníckych pracovníkov: chcela pomôcť svojim pacientom zlepšiť ich stravovacie návyky a návyky pri maškrtení. Ale tiež vedela, že vedomé rozhodnutie jesť zdravšie môže byť ťažké. Vyžaduje si veľa sily vôle a disciplíny – a nie všetci máme nekonečné zásoby sily vôle a disciplíny.
Tak Anne Thorndike a jej kolegovia navrhli test. Ako súčasť experimentu dala preusporiadať nemocničnú jedáleň. Sóda v chladničkách vedľa pokladní bola nahradená fľašami s vodou a košíky s fľašami vody boli umiestnené po celej jedálni. Dr. Thorndike a tím potom sledovali, čo sa stane.
A čo myslíte, že sa stalo? No, počas troch mesiacov predaj sódy klesol o 11 percent a predaj vody vzrástol o viac ako 25 percent. Jednoducho vytvorením viacerých podnetov pre ľudí, aby pili vodu, Dr. Thorndike a jej tím dokázali prinútiť ľudí, aby si vybrali zdravšiu možnosť.
Inými slovami, dokázali pomôcť ľuďom vybudovať lepšie návyky bez toho, aby ich nútili urobiť vedomé rozhodnutie tak urobiť. Jasný dôkaz, že zmena vášho prostredia vám môže pomôcť osvojiť si lepšie návyky.
Ľudia sú motivovaní očakávaním odmeny, takže zatraktívnenie návykov vám pomôže sa ich držať.
V roku 1954 neurovedi James Olds a Peter Milner uskutočnili experiment, aby preskúmali neurovednú podstatu túžby. Pomocou elektród zablokovali uvoľňovanie neurotransmitera dopamínu u niektorých potkanov. Výsledky boli prekvapivé; laboratórne potkany jednoducho stratili vôľu žiť. Bez dopamínu nemali žiadnu túžbu jesť, piť, rozmnožovať sa alebo robiť čokoľvek iné. O niekoľko dní neskôr všetky uhynuli od smädu.
Tento pomerne znepokojujúci príbeh nám hovorí jednu vec: dopamín je kľúčovým motivátorom. Keď robíme niečo prospešné pre naše prežitie – jeme, pijeme, máme sex – uvoľňuje sa dopamín a cítime sa dobre. Tento pocit potešenia nás motivuje k tomu, aby sme prospešnú činnosť opakovali znova a znova.
Doteraz je to jasné. Ale čo to má spoločné s budovaním návykov?
No, v skutočnosti nemusíme robiť príjemnú aktivitu, aby sme dostali dávku dopamínu. Samotné očakávanie niečoho príjemného stačí na to, aby sa dopamín začal uvoľňovať. V mozgovom systéme odmien je túžba po niečom na úrovni získania niečoho!
Môžeme to využiť vo svoj prospech. Pri budovaní nového návyku, ak z neho urobíme niečo, na čo sa tešíme, budeme oveľa pravdepodobnejšie pokračovať a skutočne to robiť.
Tu by som vás rád zoznámil s konceptom “balíčkovania pokušení”. Balíčkovanie pokušení je, keď spojíte správanie, ktoré považujete za dôležité, ale nepríťažlivé, so správaním, ku ktorému ste prirodzene priťahovaní. Takto môžete využiť dopamín vo svoj prospech pri budovaní nového návyku.
Zvážte príbeh Ronana Byrnea, študenta inžinierstva z Írska. Ronan vedel, že by mal viac cvičiť, ale z cvičenia mal malé potešenie. Avšak rád sledoval Netflix. Tak Ronan upravil cvičiaci bicykel. Pripojil bicykel k svojmu laptopu a napísal kód, ktorý umožnil Netflixu bežať len vtedy, keď bicykloval určitou rýchlosťou. Spojením cvičenia so správaním, ku ktorému bol prirodzene priťahovaný, premenil nepríjemnú aktivitu na príjemnú.
Nemusíte vytvárať zložitý Netflix/cvičiaci bicykel, aby ste to aplikovali vo svojom vlastnom živote. Existujú jednoduchšie spôsoby, ako to urobiť. Napríklad, ak potrebujete cvičiť, ale chcete sa dozvedieť najnovšie klebety o celebritách, môžete sa zaviazať, že budete čítať časopisy len v posilňovni. Alebo ak chcete sledovať športy, ale potrebujete uskutočniť obchodné hovory, sľúbte si pol hodiny ESPN po tom, ako budete hovoriť s desiatym potenciálnym zákazníkom.
Jednoducho nájdite spôsob, ako urobiť tie nepríťažlivé, ale dôležité úlohy príjemnými, a budete surfovať na vlne dopamínu a zároveň vytvárať pozitívne návyky.
Ak chcete vybudovať nový návyk, urobte tento návyk čo najľahšie osvojiteľný.
Urobiť návyk príjemným je spoľahlivý spôsob, ako zabezpečiť, že sa ho budete držať. Ďalší spôsob, ako môžeme hacknúť proces budovania návykov, je urobiť ho ľahkým.
Ľahké správania dominujú našim životom. Scrollujeme cez sociálne médiá alebo chrumkáme vrecko zemiakových lupienkov, pretože sú to ľahké veci na robenie. Na druhej strane, urobiť sto klikov alebo študovať mandarínčinu je pomerne náročné a vyžaduje si to veľa úsilia. Preto sa vo voľnom čase necítime priťahovaní k intenzívnemu cvičeniu alebo učeniu sa jazyka.
Tým, že urobíme naše želané správania čo najľahšími, máme najlepšiu šancu premeniť ich na návyk. A dobrou správou je, že existujú rôzne spôsoby, ako to dosiahnuť.
Prvým spôsobom je zníženie trenia. Tu je, čo to znamená.
James Clear bol vždy beznádejný v posielaní pozdravov. Jeho manželka však nikdy nezabudne na príležitosť poslať pohľadnicu. A je na to jasný dôvod. Doma má krabicu s pohľadnicami, vopred roztriedenými podľa príležitosti. Táto malá príprava uľahčuje posielanie blahoželaní alebo sústrastí alebo čohokoľvek, čo je potrebné. Nemusí ísť von a kupovať pohľadnicu, keď sa niekto ožení alebo dostane novú prácu, a to znižuje trenie spojené s jej poslaním.
Trenie je obojsmerný proces. Môžete znížiť trenie, aby ste premenili prospešné správanie na návyk, ale môžete tiež zvýšiť trenie, ak chcete odstrániť zlý návyk.
Takže ak chcete menej času strácať pred televízorom, odpojte ho a vyberte batérie z diaľkového ovládača. Toto zavedie dostatočné trenie, aby ste sa uistili, že budete pozerať len vtedy, keď naozaj chcete.
To je teda trenie. Druhý trik na uľahčenie návyku z dlhodobého hľadiska je známy ako dvojminútové pravidlo. Je to spôsob, ako urobiť akúkoľvek novú aktivitu zvládnuteľnou. Princíp je taký, že akékoľvek správanie sa dá zredukovať na návyk, ktorý je uskutočniteľný do dvoch minút.
Takže ak chcete viac čítať, nezaväzujte sa k čítaniu jednej knihy každý týždeň. Namiesto toho si vytvorte návyk čítať dve strany každý večer.
Alebo ak chcete bežať maratón, zaviažte sa jednoducho obliecť si bežecké oblečenie každý deň po práci.
Dvojminútové pravidlo je spôsob, ako budovať ľahko dosiahnuteľné návyky – malé úspechy, ktoré vás môžu doviesť k väčším veciam. Keď si už raz natiahnete bežecké topánky, pravdepodobne pôjdete na beh. Keď ste prečítali dve strany, pravdepodobne budete pokračovať. Jednoducho začať je prvým a najdôležitejším krokom k tomu, aby ste niečo urobili.
Urobiť vaše návyky okamžite uspokojujúcimi je kľúčové pre efektívnu zmenu správania.
Blížime sa ku koncu. Ale predtým, ako skončíme, porozprávajme sa o poslednom pravidle pre používanie návykov na zlepšenie vášho života. A aby sme to urobili, potrebujeme príbeh. Je to príbeh veľmi úspešného výskumníka verejného zdravia menom Stephen Luby.
Späť v 90. rokoch Luby pracoval v štvrti Karáči v Pakistane – a bol vo svojej práci vynikajúci. Znížil hnačku medzi miestnymi deťmi o obrovských 52 percent. Tiež znížil mieru zápalu pľúc o 48 percent a mieru kožných infekcií o 35 percent.
Tak v čom spočívalo jeho tajomstvo?
Pekné mydlo. Áno, správne, Lubyho obrovské úspechy v oblasti verejného zdravia boli výsledkom pekného mydla.
Luby vedel, že umývanie rúk a základná hygiena sú nevyhnutné pre zníženie chorôb. Miestni to tiež chápali. Ale jednoducho nepremenili svoje vedomosti na návyk.
Všetko sa zmenilo, keď Luby spolupracoval s Proctor & Gamble na zavedení prémiového mydla do štvrte zadarmo. Cez noc sa umývanie rúk stalo uspokojujúcim zážitkom. Nové mydlo sa ľahko penilo a príjemne voňalo. Zrazu si všetci umývali ruky, pretože to teraz bola príjemná aktivita.
Príbeh Stephena Lubyho ilustruje konečné a najdôležitejšie pravidlo pre zmenu správania: návyky musia byť uspokojujúce.
Urobiť dobré správania uspokojujúcimi môže byť ťažké. Je to kvôli ľudskej evolúcii. Dnes žijeme v takzvanom prostredí s odloženou odmenou. Prídete do kancelárie dnes, ale odmena – výplata – nepríde až do konca mesiaca. Idete do posilňovne ráno, ale neschudnete cez noc.
Bohužiaľ, naše mozgy sa vyvinuli tak, aby sa vyrovnali s prostredím s okamžitou odmenou. Naši vzdialení predkovia nemysleli na dlhodobé odmeny ako je šetrenie na dôchodok alebo držanie sa diéty. Boli zameraní na okamžité obavy ako nájdenie ďalšieho jedla, hľadanie prístrešia a zostať dostatočne ostražití, aby unikli blízkym šabľozubým tigrom.
Toto zameranie na okamžité odmeny môže podporovať zlé návyky. Fajčenie vám môže spôsobiť rakovinu pľúc za 20 rokov, ale v danom momente zmierňuje váš stres a túžbu po nikotíne. Okamžitý zásah z vašej cigarety pravdepodobne prevýši dlhodobé náklady na vaše zdravie.
To všetko znamená, že pri sledovaní návykov s odloženou odmenou musíte skúsiť pripojiť k nim nejaké okamžité uspokojenie.
Najlepšie to vysvetlím pomocou skúseností páru, ktorý autor pozná. Tento pár chcel menej jesť vonku, viac variť, byť zdravší a šetriť peniaze. Toto sú ciele s odloženou odmenou. Aby dali svojim cieľom trochu okamžitej odmeny, otvorili si sporiaci účet nazvaný “Cesta do Európy”. Vždy, keď sa vyhli jedlu vonku, previedli 50 dolárov na tento účet. Krátkodobé uspokojenie z videnia 50 dolárov pristáť na tomto sporiacom účte poskytlo okamžité uspokojenie, ktoré potrebovali, aby zostali na ceste k konečnej, dlhodobejšej odmene.
Vytvorte rámec na sledovanie vašich návykov pomocou sledovačov a zmlúv.
OK, naučili sme sa, ako budovať skvelé návyky. Ale bez ohľadu na to, ako príjemné a uspokojujúce urobíme naše návyky, stále sa nám môže nedaríť ich udržať. Tak sa v tomto poslednom odstavci pozrime na to, ako sa môžeme držať našich dobrých úmyslov.
OK, naučili sme sa, ako budovať skvelé návyky. Ale bez ohľadu na to, ako príjemné a uspokojujúce urobíme naše návyky, stále sa nám môže nedaríť ich udržať. Tak sa v tomto poslednom odstavci pozrime na to, ako sa môžeme držať našich dobrých úmyslov.
Jeden jednoduchý trik na udržanie nových návykov sa nazýva sledovanie návykov.
Počas histórie mnohí ľudia uspeli tým, že si viedli záznam o svojich návykoch. Jedným z najznámejších je Benjamin Franklin. Od veku 20 rokov si Franklin viedol zápisník, kde zaznamenával dodržiavanie 13 osobných cností. Tieto cnosti zahŕňali ciele ako vyhýbanie sa zbytočným rozhovorom a vždy robiť niečo užitočné. Každú noc Franklin zaznamenával svoj pokrok v každej oblasti.
Môžete nasledovať Franklinovo sledovanie návykov pomocou jednoduchého kalendára alebo denníka a preškrtnúť každý deň, keď sa držíte svojich vybraných správaní. Zistíte, že je to efektívne – sledovanie návykov je samo o sebe atraktívny a uspokojujúci návyk. Očakávanie a akcia preškrtnutia každého dňa sa bude cítiť dobre a udrží vás motivovaných.
Ďalšia vec, ktorú odporúčam urobiť, je vyvinúť zmluvu o návykoch, ktorá ukladá negatívne dôsledky, ak sa nebudete držať plánu.
Bryan Harris je podnikateľ z Nashvillu a svoju zmluvu o návykoch bral veľmi vážne. V zmluve podpísanej ním, jeho manželkou a jeho osobným trénerom sa zaviazal znížiť svoju váhu na 200 libier. Identifikoval konkrétne návyky, ktoré by mu pomohli dostať sa tam. Tieto zahŕňali sledovanie jeho príjmu potravy každý deň a váženie sa každý týždeň. Potom stanovil tresty za nedodržanie týchto vecí. Ak by nezaznamenal príjem potravy, musel by zaplatiť 100 dolárov svojmu trénerovi; ak by sa nevážil, dlhoval by 500 dolárov svojej manželke.
Stratégia fungovala, poháňaná nielen jeho strachom zo straty peňazí, ale jeho strachom zo straty tváre pred dvoma ľuďmi, na ktorých mu záležalo. Ľudia sú koniec koncov spoločenské zvieratá. Záleží nám na názoroch ľudí okolo nás – jednoducho vedieť, že vás niekto sleduje, môže byť silným motivátorom k úspechu.
Tak prečo si nestanoviť zmluvu o návykoch? Aj keď nebude taká detailná ako tá Bryana Harrisa, zvážte prijatie záväzku voči svojmu partnerovi, najlepšiemu priateľovi alebo jednému z vašich kolegov. Ak sa dohodnete na súbore dôsledkov za nedodržanie, budete oveľa pravdepodobnejšie dodržiavať svoje návyky. A ako sme videli, držanie sa pozitívneho návyku, hoci malého, je spoľahlivý spôsob, ako dosiahnuť veľké veci v živote.
Konečné zhrnutie
Drobná zmena vo vašom správaní nezmení váš život cez noc. Ale ak toto správanie premeníte na návyk, ktorý vykonávate každý deň, môže to absolútne viesť k veľkým zmenám. Zmena vášho života nespočíva v tom, že urobíte veľké prelomy alebo zrevolucionizujete všetko, čo robíte. Skôr ide o vybudovanie pozitívneho systému návykov, ktoré, keď sa spoja, prinášajú pozoruhodné výsledky.
Jedna posledná rada:
Použite vrstvenie návykov na zavedenie nových správaní. Ak chcete vybudovať nový návyk, mohli by ste skúsiť navrstvenie ho na existujúci návyk. Povedzme, že chcete začať meditovať, ale máte problém nájsť čas. Skúste premýšľať o tých veciach, ktoré robíte bez námahy každý deň, ako je pitie kávy ráno. Potom jednoducho navrstvite nový návyk na vrch. Zaviažte sa meditovať každé ráno, keď dopijete kávu, a stavajte na prirodzenom impulze, ktorý prichádza z návyku, ktorý už máte.
Choďte behať 20 minút každý deň a nakoniec budete štíhlejší a v lepšej kondícii, aj keď si nevšimnete, že sa zmena deje.
Pravdepodobne ste už prišli na hlavný postreh: malé návyky môžu mať prekvapivo silný vplyv na váš život – a tento vplyv nemusíte nevyhnutne vidieť v reálnom čase. Výsledky svojich návykov uvidíte až po čase.
Vieme, že nevidieť vplyv vášho úsilia môže byť skľučujúce. Ak sa vám to stáva – ak ste znechutení nedostatkom okamžitej pozitívnej zmeny – potom je dôležité sa snažiť zamerať na vašu súčasnú trajektóriu, nie na vaše súčasné výsledky.
Povedzme, že máte málo peňazí v banke. Ale každý mesiac niečo usporíte. Vaše súčasné výsledky nemusia byť až také skvelé – vaše úspory sú stále pomerne malé. Ale môžete si byť istí, že vaša trajektória je správna. Ak budete pokračovať týmto smerom, za pár mesiacov alebo pár rokov si všimnete výrazné zlepšenie. Keď vás nedostatok vnímaného pokroku skľučuje, pamätajte, že robíte správne veci a že sa pohybujete správnym smerom.
Ale ako sa dostanete na správnu trajektóriu? Potrebujete si vyvinúť návyky.