Kniha Sapiens: Stručné dejiny ľudstva od Yuvala Noaha Harariho je fakt zaujímavá. Nie je to len nudný dejepis. Skôr také zamyslenie nad tým, kto sme my, ľudia, začo sme a čo s nami bude. Harari nás berie na výlet od pravekých opíc až po dnešok, kedy meníme svet a možno aj sami seba. Ak chceš knihu, čo ti fakt otvorí oči, toto je ono.
1. Kognitívna revolúcia: Ako sme začali fičať na príbehoch
Toto je časť, kde Harari vysvetľuje, čo nás urobilo takými špeciálnymi. Bolo to asi pred 70 000 rokmi.
Čo sa vtedy stalo také dôležité?
- Harari hovorí: To hlavné, čo nás odlišuje od zvierat, nie je len väčší mozog alebo že používame nástroje. Je to naša neuveriteľná schopnosť vymýšľať si príbehy a veriť im.
- Myslí tým veci ako bohovia, národy, peniaze, firmy, alebo dokonca ľudské práva. Nič z toho si nemôžeš chytiť ako kameň, ale všetci tomu veríme.
- Jazyk na maximum: Náš jazyk je super, lebo vieme ním hovoriť nielen o tom, čo vidíme (strom, rieka), ale aj o týchto vymyslených veciach.
Prečo je to naša superschopnosť?
- Spolupráca vo veľkom: Vďaka týmto spoločným príbehom (mýtom) dokážeme spolupracovať s obrovským množstvom ľudí, ktorých ani nepoznáme. Včely tiež spolupracujú, ale len tak, ako im to káže príroda, nevedia to zmeniť. Vlci spolupracujú v malej skupinke, kde sa všetci poznajú. Ale ľudia? Tí dokážu postaviť mesto alebo firmu s tisíckami cudzích ľudí, lebo všetci veria v rovnaký “príbeh” (napr. že peniaze majú hodnotu, alebo že sme Slováci).
Čo si z toho zobrať (taká životná lekcia):
- Príbehy nás tvoria: Uvedom si, koľko vecí okolo teba funguje len preto, lebo ľudia veria nejakým príbehom. Od hodnoty peňazí až po to, prečo chodíš do školy.
- Pýtaj sa: Akým príbehom veríš ty? Kto ich vymyslel? Sú dobré?
2. Poľnohospodárska revolúcia: Bol to fakt dobrý nápad?
Asi pred 12 000 rokmi sme prestali len loviť a zbierať plody. Začali sme pestovať rastliny a chovať zvieratá. Usadili sme sa. Väčšinou sa to berie ako veľký pokrok. Ale Harari to vidí trochu inak.
Prečo to volá “najväčší podvod v dejinách”?
- Harari si myslí, že hoci vďaka farmárčeniu bolo na svete viac ľudí, pre jedného človeka to často znamenalo horší život:
- Viac driny: Orať, siať, polievať, starať sa o úrodu bolo oveľa ťažšie a nudnejšie ako loviť a zbierať.
- Horšie jedlo: Jedli sme stále to isté – pšenicu, ryžu, zemiaky. Lovci mali pestrejšiu stravu.
- Viac chorôb: Keď ľudia a zvieratá žili pokope na jednom mieste, ľahšie sa šírili choroby.
- Bohatí a chudobní: Keď bolo jedla viac, niektorí ľudia nemuseli robiť na poli. Tak vznikli vládcovia, kňazi, vojaci. A začali sa rozdiely medzi ľuďmi.
- Kto koho skrotil?: Harari vtipne hovorí, že to nie my sme skrotili pšenicu, ale pšenica skrotila nás. Museli sme sa o ňu starať, aby sa jej darilo a aby sa rozšírila po svete. Stali sme sa tak trochu jej otrokmi.
Čo si z toho zobrať:
- Pokrok nie je vždy super pre každého: Nové veci a zmeny môžu mať aj zlé následky, aj keď sa zdajú byť krokom vpred pre ľudstvo ako celok.
- Zamysli sa: Je niečo nové automaticky lepšie pre teba? Alebo ťa to len viac zaviaže?
3. Zjednocovanie ľudstva: Ako sme sa dali dokopy
Aj keď sa ľudia stále bijú a delia na “my” a “oni”, Harari hovorí o troch veciach, ktoré nás postupne spájali do čoraz väčších skupín: peniaze, ríše a veľké náboženstvá.
1. Peniaze: Vec, ktorej verí každý
- Čo sú peniaze? Nie sú to len mince a papieriky. Sú to hocičo, čomu ľudia veria, že má hodnotu, a dá sa to vymeniť za tovar alebo služby.
- Peniaze sú fér (tak trochu): Je im jedno, kto si, akej si farby, alebo čomu veríš. Ak máš platné peniaze, obchoduješ.
- Výsledok: Ľudia z rôznych kútov sveta, ktorí by si inak neverili, mohli spolu obchodovať.
2. Ríše: Veľké kráľovstvá, čo rástli a rástli
- Čo je ríša? Je to veľký štát, ktorý vládne nad mnohými rôznymi národmi a stále chce byť väčší.
- Dobré aj zlé: Ríše často vznikali násilím. Ale zároveň šírili spoločný jazyk, kultúru, zákony a stavali cesty. Tým spájali rôznych ľudí. Veľa vecí z dnešnej kultúry máme po starých ríšach.
3. Veľké náboženstvá: Viera pre všetkých
- Čo sú to? Náboženstvá ako budhizmus, kresťanstvo či islam. Hovorili, že ich pravdy platia pre všetkých ľudí na svete, nech sú odkiaľkoľvek.
- Spájali ľudí: Tieto náboženstvá vytvorili obrovské spoločenstvá veriacich naprieč krajinami.
- Ale aj rozdeľovali: Keď niekto tvrdí, že len on má pravdu, často to vedie k hádkam a vojnám s tými, čo veria niečomu inému.
Čo si z toho zobrať:
- Hľadaj, čo nás spája, aj keď sme rozdielni. Tieto veci (peniaze, kultúra z ríš, spoločné hodnoty) stále formujú svet.
4. Vedecká revolúcia: Keď sme zistili, že nič nevieme
Asi pred 500 rokmi sa v Európe začalo niečo veľké. Ľudia začali inak rozmýšľať o svete a získavať nové vedomosti.
Čo bolo nové?
- Priznali sme si, že sme hlúpi (trochu): Staré náboženstvá a filozofi si mysleli, že vedia všetko dôležité. Veda začala tým, že si povedala: “Vlastne toho veľa nevieme.” A to bol motor pre objavovanie. Harari to volá “objavenie nevedomosti” alebo “ignoramus”.
- Pozorovanie a matematika: Vedci začali veci pozorovať, merať a zapisovať pomocou matematiky.
- Chceli sme novú moc: Veda nie je len o tom, aby sme niečo vedeli. Chce tie vedomosti použiť na vytvorenie nových vecí a schopností – liečiť choroby, stavať stroje, lietať do vesmíru.
- Veda, prachy a objavovanie sveta:
- Objavitelia: Králi a kráľovné platili vedcom, aby išli na lodiach objavovať nové krajiny. Vedci mapovali a prinášali nové poznatky, a králi si tie krajiny brali.
- Biznis (kapitalizmus): Výskum stojí veľa peňazí. Bohatí ľudia a firmy začali investovať do vedy, lebo dúfali, že prinesie nové vynálezy, na ktorých zarobia.
Čo si z toho zobrať:
- Je v pohode povedať “neviem”. Tak sa začína učenie. Buď zvedavý a pýtaj sa.
- Vzdelanie a rozmýšľanie sú dnes mega dôležité.
- Vždy sa pýtaj, komu nové objavy slúžia a aké to môže mať následky.
5. Otázka šťastia: Sme dnes fakt šťastnejší?
Máme lepšie domy, autá, mobily, lieky… Ale sme naozaj šťastnejší ako ľudia kedysi? Harari hovorí, že to nie je také jednoduché.
Čo vplýva na naše šťastie?
- Veci okolo nás: Jasné, je fajn mať čo jesť a kde bývať. Ale keď už máš tieto základy, ďalšie veci ti automaticky viac šťastia neprinesú.
- Naše očakávania: Keď niečo dosiahneme, rýchlo si na to zvykneme a chceme viac. Ako keď dostaneš nový mobil – tešíš sa, ale o chvíľu je to normálka.
- Chémia v hlave: Naše pocity riadia chemické látky v mozgu (napríklad serotonín). Každý z nás má asi nejakú “nastavenú úroveň” šťastia.
- Zmysel života a kamaráti: Mať pocit, že tvoj život má zmysel, a mať dobrých kamarátov a rodinu je pre šťastie asi dôležitejšie ako bohatstvo.
Čo si z toho zobrať:
- Šťastie nie je len o peniazoch a veciach.
- Staraj sa o vzťahy s blízkymi.
- Nájdi si niečo, čo ťa baví a dáva ti zmysel.
- Buď vďačný za to, čo máš, namiesto toho, aby si stále chcel viac.
6. Budúcnosť Homo sapiens: Akí budeme? Alebo už nebudeme?
Na konci knihy Harari rozmýšľa, čo nás čaká. A je to dosť sci-fi. Hovorí, že možno prestaneme byť takí, akí sme teraz, lebo nás zmení technológia.
Aké zmeny nás môžu čakať?
- Upravovanie tela (bioinžinierstvo): Možno si budeme vedieť upraviť gény, aby sme boli zdravší, múdrejší, alebo žili dlhšie.
- Kyborgovia: Spojenie ľudí so strojmi. Napríklad umelé ruky ovládané mysľou alebo čipy v mozgu.
- Umelá inteligencia (AI): Supermúdre počítače a roboty, ktoré možno raz budú mať aj vlastné pocity.
Najväčšia otázka do budúcnosti:
Harari sa nepýta len, čo s týmito technológiami dokážeme. Pýta sa niečo oveľa zložitejšie: “Čo budeme chcieť chcieť?” Ak si budeme môcť zmeniť aj naše túžby, aké si vyberieme? A kto o tom rozhodne?
Čo si z toho zobrať:
- Tieto nové technológie sú veľká vec s veľkými plusmi, ale aj rizikami. Musíme o nich veľa hovoriť.
- To, čo spravíme (alebo nespravíme) dnes, ovplyvní ľudí (alebo iné bytosti) v budúcnosti.
Pre koho je táto kniha?
“Sapiens” nie je len taká oddychovka. Je pre ľudí, ktorí:
- Sú zvedaví a chcú vedieť, prečo sú veci tak, ako sú.
- Nebojia sa zamyslieť aj nad nepríjemnými vecami o nás ľuďoch.
- Chcú vidieť veľký obraz – ako všetko so všetkým súvisí.
- Chcú lepšie pochopiť svet okolo seba.
Kniha, čo ti zamotá hlavu (v dobrom)
Harari nedáva jednoduché odpovede. Skôr kladie otázky, nad ktorými budeš dlho rozmýšľať. Super spája veci z dejepisu, biológie, ekonómie do jedného príbehu.
Je to kniha, ktorá ti môže zmeniť pohľad na svet. Možno nebudeš so všetkým súhlasiť, ale určite ťa donúti premýšľať. A to je dnes fakt dôležité. Ak chceš vedieť, kto sme, odkiaľ sme prišli a kam možno ideme, toto je kniha pre teba.