Existuje mýtus, že za socializmu nebolo bezdomovectva, prostitúcie alebo hazardu. Nie je to úplne pravda… tieto fenomény existovali. V inej forme, nehovorilo sa o nich, ale boli. O tom poslednom sa môžeme presvedčiť v knihe Michala Horáčka – Habitus hazardního hráče.
Nemapuje celú históriu socialistického hráčstva, naopak, celá spomienka sa týka jediného dňa (vrátane nocí, lebo hazardní hráči toho veľa nenaspali, a ak tak, to dospávali v robote). Ale aj tak ide o pozoruhodnú sondu do života-neživota hráčov, do ich zvláštneho slovníka a zvykov, outsiderstva a chudoby. Aký svetonázor majú “športovci”, pre ktorých sú peniaze iba žetóny?
Hráč, pesničkár, revolucionár
Poznáte pesničku od Richarda Müllera Srdce jako kníže Rohan? Jasné, že poznáte… a pravdepodobne nerozumiete ani zbla, čo znamená text. Ak v nejakom antikvariáte narazíte na Habitus hazardního hráče, bude vám všetko dokonale jasné. Celá pieseń je v hráčskej hantýrke. Valcha u starýho Růžičky je hra v jednom z hráčskych bytov… a veľké srdce majú len ozajstní hráči, čo riskujú a nestarajú sa o to koľko výplat prehrajú. Autor Horáček je inak známy tým, že písal piesne hlavne s Hapkom, ale aj pre Hanu Hegerovú, no v arzenáli mal aj Bílú, Landu, a mnoho ďalších. So spevákom Kocábom z Pražského výběru podpaľovali prvé iskry pod kotlom Nežnej revolúcie… a po revolúcii založil Horáček jednu z najväčších stávkových kancelárií u nás. Sám seba označil za najmladšieho bookmakera v Československu (samozrejme, nebolo to legálne, ale bezpečnosť inak hráčov ticho tolerovala).
Polovica knihy asi čitateľa nebude baviť. Je to sociologicko-psychologicko-etnologická dizertačná práca autora o gamblerstve – lebo za socializmu mu nedovolili študovať na VŠ. Ale tá druhá polovica knihy stojí za to. Nič podobné nikto iný nenapísal. Obyčajný deň v živote hráča. Zoznámime sa s pražskými podnikmi, kde sa v zadných miestnostiach zhlukovali hráči a s autorovým učiteľom a hazardným sprievodcom Kožichom, ktorý vyzerá ako obyčajný poštár čítajúci Rudé právo, ale v skutočnosti je človek žijúci dvojitým životom, ktorý sa o bežné veci ani nezaujíma a má svoj vlastný výklad čo je to česť.
Favoriti sú bookmakerova smrť
Vrchol deja zažijeme na dostihovej dráhe. Teda – virtuálne, lebo výsledky z maďarských dostihov sa do Československa hlásili len telefonicky. A zistíme, že vyznať sa v maďarských koňoch môže byť pre bookmakera na príťaž, a ako sa dá napraviť, keď favoriti vyhrávajú… Živé rozprávanie skutočného hráča. A ozajstnou čerešničkou je stávkarsky slovník, vlastný tajný jazyk, ktorý sa vyvinul sám od seba. Fascinujúci pohľad do zafajčených kútov normalizácie a čo sa dialo za ceduľkami s nápisom “Hazardní hry zakázány! “, o tom ako sa socializmus rozpadal a aké sumy boli ochotní staviť hráči, ktorí inak nemali skoro nič.